Poznanie je cieľ sám o sebe

„V dnešnej dobe sa dobro poznania spája výlučne s praktickou užitočnosťou. Klasické vzdelávanie však hovorí, že každé poznávanie pravdy samo osebe je pre človeka hodnotným. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že človek je rozumová bytosť, ktorá práve používaním rozumu realizuje svoju najvlastnejšiu podstatu. Poznávať znamená učiť sa myslieť – chápať a kriticky analyzovať súvislosti medzi tvrdeniami. Samozrejme, že takto chápané poznanie má v konečnej miere aj veľmi praktický dopad na život človeka a spoločnosti.” Branislav Kuljovský, riaditeľ vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha

Charakterové vzdelávanie – celostná formácia

„Študentov počas jednej diskusie najviac zaujala časť, kde mali otázku spravodlivosti nasmerovať na svoj život a konanie. Urobili by sme to, čo on? Dali by sme život za svoje presvedčenie? Budem o sebe a svojom konaní rozmýšľať inak po tomto seminári?” Šárka Rosnerová, stredoškolská učiteľka, ktorá vedie klub Akadémie veľkých diel

Metódy klasického vzdelávania s ohľadom na vývinové fázy

Klasické vzdelávanie rešpektuje dieťa v rôznych fázach jeho rastu. Nasledujúci diagram znázorňuje tri módy vzdelávania, ktoré sú aplikovateľné od prvého až po dvanásty rok vzdelávania. Všetky tri módy sú dôležité počas celého procesu výučby, i keď v každom období je dôraz na iný z nich.