Novootvorené Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha vstupuje do svojho prvého roka fungovania s jasnou víziou — priniesť študentom hlboké klasické vzdelávanie v rétorickom štádiu a rodinám ponuku spoločenstva, kde sa hodnoty nielen deklarujú, ale aj reálne žijú. S riaditeľom gymnázia Štefanom Murárikom sme sa rozprávali o prvých troch rokoch rozvoja školy, o hľadaní skvelých učiteľov, individuálnom prístupe ku každému žiakovi aj o tom, prečo považuje autenticitu a pravdu za ten najlepší marketing.

Štefan, gymnázium má za sebou prvý, prípravný rok a otvára dvere prvým študentom. Keď sa pozrieš na najbližšie roky, aké sú tvoje hlavné priority?

Vnímam štyri hlavné ciele, ktoré sú pre nás v tomto období kľúčové. Prvým je predovšetkým vzbudiť záujem verejnosti o gymnázium — aby ľudia presne vedeli, čo ponúkame, aby sme našu myšlienku odprezentovali správne a aby záujem o štúdium výrazne prevyšoval počet miest, ktoré vieme poskytnúť.

Druhým cieľom je vytvoriť skvelý tím učiteľov. To bude trvať niekoľko rokov, keďže úväzky sa postupne budujú a zo začiatku sú čiastkové. No pre mňa platí základné pravidlo: dobrí učitelia tvoria dobrú školu. To je absolútny základ.

Tretím cieľom je vybudovať školu po obsahovej a metodickej stránke. Chceme, aby naše metodické materiály a vyučovanie dosiahli presne to, čo sľubujeme — klasické vzdelávanie v jeho plnom retorickom štádiu. Na to je potrebná poctivá práca metodického tímu, veľa premýšľania a dobre nastavená koordinácia.

A štvrtý cieľ, ktorý prirodzene nadväzuje, je neustále dbať na kvalitu výučby. Chcem, aby študenti na gymnáziu sami cítili: ‚Vau, toto je miesto, kde sa cítim dobre a toto vyučovanie mi dáva hlboký zmysel.‘ Garantovať a monitorovať túto kvalitu je síce extrémne náročná práca, ale bez nej to nejde.

Žijeme v dynamickej dobe, kedy sa školské prostredie aj celá spoločnosť rýchlo menia. Aké výzvy či neistoty vnímaš na začiatku prvého školského roka?

Určite je tu otázka, čo na nás vymyslí štát. Všetci dúfame v dobré veci, ale zatiaľ to vyzerá tak, že štát ťahá školstvo skôr opačným smerom, než by sme si priali. Ak bude pokračovať centralizácia, všetko pre nás bude náročnejšie — od prijímacieho procesu až po samotnú možnosť špecifikovať sa podľa toho, ako vzdelávanie chápeme my.

Veľkou témou je napríklad avizovaný zámer štátu zrušiť vlastné prijímacie skúšky na stredných školách a rozdeľovať deti podľa jedného plošného celoslovenského testu. Pre nás je to ohrozujúce a do veľkej miery nezmyselné. Naše prijímačky aj očakávania od uchádzačov vyzerajú úplne inak. Keby mi niekto dal výsledky všeobecného testu T9, neviem podľa toho povedať, či je daný žiak pre naše gymnázium vhodný. Prihlášky a nábor si vyžadujú osobný pohľad.

Keď k tomu pripočítame demografický vývoj či celkovú neistotu v spoločnosti, nepochybne prežívame náročné obdobie. No my do toho ideme s nádejou. Usilujeme sa robiť to najlepšie, čo v tejto oblasti vieme.

Pre aké rodiny či akých študentov je Gymnázium KAN predovšetkým určené? 

Našou cieľovou skupinou sú predovšetkým kresťanskí, katolícki rodičia s konzervatívnym zmýšľaním, ktorí majú deti na druhom stupni základných škôl a premýšľajú o ich ďalšom smerovaní. Sú to rodičia, ktorí dbajú o výchovu a uvedomujú si, že dnešný svet vrhá deti bez rozmyslu do digitálneho prostredia a rôznych vplyvov, ktoré sa snažia človeka nejakým spôsobom zotročiť.

Títo rodičia vidia, že boj s protiprúdom v spoločnosti je často neférový. Chcú svoje dieťa pripraviť tak, aby dokázalo byť slobodným človekom, videlo poza to, čo sa v spoločnosti odohráva, ustálo tlak a stavalo svoj život s ohľadom na konečný cieľ. A to sa nedá len tak — v tom protiprúde sa človek musí naučiť plávať.

Často sa stáva, že takto zmýšľajúci rodičia sú vo svojich bežných školských triedach úplne osamostení. Hovoria si: ‚Ja som jediný v triede, kto takto uvažuje.‘ A naša škola im ponúka obrovskú nadhodnotu komunity — zistenie, že v tom nie sú sami, že rovnaké hodnoty vyznávajú aj ostatní rodičia a že celá škola je vybudovaná okolo princípov, ktorým veria.

Môže Gymnázium KAN osloviť aj rodiny, ktoré nie sú aktívne veriace?

Myslím si, že áno. Hoci najväčší prienik vnímania sveta prirodzene vychádza z vnútorného náboženského presvedčenia, náš typ vzdelávania môže byť sympatický aj ľuďom, ktorí nie sú bezprostredne aktívne veriaci, ale vyznávajú rovnaké ľudské a morálne hodnoty. V histórii katolíckych škôl sa to dialo a deje sa to aj dnes — rodičia zveria dieťa do prostredia, lebo vedia, že tam dostane kvalitnú výchovu a vzdelanie. I keď to bude skôr výnimka ako pravidlo, dvere zostávajú otvorené.

Zároveň vidím aj ďalší rozmer našej misie: posúvať know-how a princípy klasického vzdelávania iným školám na Slovensku, ktoré by o to mali záujem. Kolégium nechce budovať len vlastné školy, ale obohacovať celé slovenské školstvo cez pedagogické akadémie či konferencie.

Kolégium Antona Neuwirtha buduje celú sieť vzdelávacích diel. Ako vnímaš prepojenie gymnázia s materskou značkou KAN? 

Pre mňa je spoločný menovateľ úplne jasný: integrálna výchova charakterného a slobodného človeka. Bodka. Každé dielo to robí trochu iným spôsobom a s inou vekovou kategóriou, ale cieľ je ten istý.

Ako veľmi dôležitú vnímam kontinuitu prechodu žiaka od základnej školy Citadela cez gymnázium až po univerzitné Kolégium. Keď som raz pracoval v Írsku, tradovali tam príbeh o tom, že miestni raz stavali most z dvoch strán a nespojili sa v strede. Museli ho celý zbúrať a stálo to obrovské peniaze. Podľa mňa nemá zmysel vytvárať oddelené svety s nejasným spojením. Všetky naše diela tvoria jeden zmysluplný most a väčšina detí, absolventov akéhokoľvek diela Kolégia, by mala vedieť po tomto moste plynule prejsť.

Dnes existuje mnoho stredných škôl a gymnázií, hoci tie “nové” vznikajú stále ťažšie. V čom je vzdelávací program Gymnázia KAN zásadne iný, než vzdelávací program iného cirkevného gymnázia?

Hlavný rozdiel je v tom, že náš vzdelávací program tvorí jeden prepojený a zmysluplný celok. Bežné cirkevné školy často ponúkajú štandardný štátny program, k tomu pridajú náboženstvo a kaplána kdesi na okraj toho celého. Predmety učia izolovane, memoruje sa veľa faktov, ale predmety medzi sebou nesúvisia. Študent ani učiteľ nevedia odpovedať na otázku, ako učivo jedného predmetu nadväzuje na druhý a kam to celkovo žiaka posúva.

U nás má každý učiteľ za úlohu vypracovať k sylabu aj takzvaný ‚predmetový list‘. V ňom presne zadefinuje, v čom je jeho vyučovanie klasické, aké cnosti u žiaka rozvíja, ako nadväzuje na ostatné predmety a aké metódy používa. Učiteľ latinčiny či nemčiny vie, že spolu s učiteľom slovenčiny smerujú k tomu, aby sa dieťa dokázalo kultivovane a jasne vyjadrovať. Všetko na našej škole musí doslova ‚smrdieť‘ tým, čo na nej chceme robiť.

Veľkou témou dnešného školstva je aj anonymita žiakov v školskom prostredí. Ako pristupujete ku študentovi ako k jednotlivcovi?

Odmietam, aby sa z gymnázia stala veľká, anonymná škola s 600 a viac žiakmi, kde sa učitelia radujú, keď si na konci školského roka zapamätajú mená detí. Veľká škola znamená anonymná škola — a v anonymnom prostredí nemôžete vychovávať charakter.

My chceme vidieť každého študenta ako neopakovateľnú osobnosť, ktorá má svoj osobný príbeh, svoje danosti, ale aj svoje aktuálne zápasy a životné okolnosti. Máme vypracovaný systém osobnostných profilov a zdieľania diagnostických informácií medzi učiteľmi, vďaka ktorému celý pedagogický tím vie, v čom je daný žiak excelentný alebo čo špecifické potrebuje. Individuálny prístup u nás nie je len fráza na letáku, ale denná realita vyučovacieho procesu.

Na gymnáziu prichádzate s inovatívnou formou DOD. Uchádzači o štúdium môžu zažiť celý jeden deň na Gymnáziu KAN. Čo Vás k tomuto formátu viedlo?

Pompézny DOD dokáže dnes zorganizovať hociktorá škola. Rodičia však rýchlo pochopia, že pozlátko je jedna vec a realita druhá. Pre mňa je kľúčové pozvať záujemcov priamo do reálneho vyučovacieho procesu. Nech na vlastné oči zažijú esenciu toho, čo na škole robíme. Keď máte skvelý obsah, forma stačí úplne jednoduchá a pravdivá. A rovnako dôležité sú svedectvá našich vlastných žiakov — keď uchádzač počuje od študenta ‚chodím sem a je to super‘, verí tomu nepomerne viac než akémukoľvek reklamnému videu.

Hovorí sa, že pravda a dobro sa chvália same. Nemusíme okolo školy vytvárať žiaden umelý celofán ani nablýskané pozlátko. Ja sám som už alergický na sociálne siete, kde je všetko umelo dokonalé. Oveľa viac ma osloví príspevok, ktorý ukáže nedokonalú, no skutočnú a fantastickú realitu vyučovacieho dňa. Pravda a dobro majú vlastnú vnútornú silu osloviť ľudí, ktorí k nám patria.

Na záver — s akým pocitom a očakávaním vstupujete do nového školského roka v tíme gymnázia?

Vstupujeme doň s veľkou radosťou a chuťou do práce. Minulý rok bol prípravný, no mali sme výborný prípravný tím a skvelú synergiu. Teraz, keď škola začína reálne žiť, si postupne tvoríme ‚vychodené chodníky‘ pre všetky naše procesy a podujatia. Verím, že spolu s učiteľmi, študentmi aj rodičmi vybudujeme miesto, ktoré bude žiarivým príkladom toho, aké krásne a zmysluplné môže byť vzdelávanie. Aj na Slovensku.

Rozhovor pripravila Michaela Tomičková
Foto: archív KAN